uchnar_peter


Peter Uchnár
(*11. 8. 1970, Sobrance)

ilustrátor, grafik, malíř

Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Košiciach (1984-1988) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ateliér voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u Prof. Dušana Kállaya (1992-1999). Tam po ukončení štúdia pôsobil niekoľko rokov ako pedagóg. Dnes žije a tvorí v Bratislave.

Věnuje maľbe, voľnej grafike a knižnej ilustrácii. Dominantou sú tlmené pastelové farby, mäkké kontúry, využíva kombinovanú techniku. V ilustráciách preukazuje nesmierny zmysel pre poetiku maľby, detail, priestorové videnie a cítenie s charakterom príbehu. (Brathová)

Ocenění:
Zlaté pero (Belehrad, 1999)
Najkrajšia kniha Slovenska (1999)
Zlaté jablko BIB ‘99 za knihu Gulliverove cesty
Cena Ľudovíta Fullu (2005)

Ilustrované knihy - výběr
Gulliverove cesty (1998)
A zvony nezvonia (1999)
Hnali sa veky nad hradbami (2000)
Kniha džunglí (2002)
Druhá kniha džunglí (2002)
Miško a jeho kamaráti (2003)
Veľká kniha slovenských rozprávok (2003)
Deoduši - Jan Werich (2010)
Drevený zámoček; Ruské ludové rozprávky (2010)

Peter Uchnár o ilustrování:
„Myslím, že ilustrátor by si rozhodne mal prečítať text, nestačí poznať len jej približný obsah. Samozrejme, že zohľadňujem to, pre koho je kniha určená. Pre menšie deti, asi do 6 rokov je nutné, aby ilustrácie boli popisnejšie a konkrétnejšie. Pri väčších deťoch a dospelých už môžu byť ilustrácie menej popisné. Isté nebezpečenstvo napríklad predstavuje stvárnenie hlavného hrdinu, ktorý nemôže byť univerzálny, teda taký, ako si ho predstavuje autor ilustrácií. Každý si ho totiž môže predstaviť inak. Keď čítate text a u hlavného hrdinu nie je presne určené ako vyzerá, čitateľ si ho môže domyslieť podľa vlastných predstáv. A to je pekné na knihe. Na druhej strane, keď ilustrátor hlavného hrdinu skonkrétni, tak čitateľa o túto možnosť ochudobní.“

uchnar deodusi werich
Z knihy Jana Wericha Deodusi

uchnar peter pan 1
Z knihy Peter Pan


uchnar manipulator
Peter Uchnár – Manipulátor


Myšlenky z knih

Ja Bartolomej Boleráz bol som človekom azda slabým,azda i zbabelým, ale ja Boleráz, človek, robím si nárok, aby ľudia, moji súčasníci, po všetkých omyloch, po všetkom trápení, po všetkom márnom hryzovisku predsa len boli múdrejší a ľudskejší. Áno, opäť ľudskejší. O trošičku menej krutí. Kto si kladie za povinnosť hovoriť a hovoriť, prázdnymi slovami rozvirovať povetrie, nech si vraví. Ale vy, ľudia moji, nedajte sa mýliť: Pravdou našej spoločnosti nemôže byť to, čo zabíja, čo nás štve a dusí, čo nás vháňa do osamenia a blázincov, nech si ju vykladajú, ako chcú, vykladačis prideleným mozgom. Pravda je, môže byť iba to, v súhlases čím rastie a rozvíja sa naša ľudská prirodzenosť, z čoho rastú a rozvíjajú sa kmene, i malé, i najmenšie národy. To je pre mňa pravda našich čias. Za ňou som túžil celý svoj život. Za ňu, v jej mene prihlásil som sa o slovo, hoci až po smrti a neskoro.
Dominik Tatarka, Démon súhlasu