holka Peter Holka (*22. 8. 1950, Považská Bystrica)

Vyštudoval politológiu v Bratislave. Prešiel rôznymi zamestnaniami, pracoval ako novinár vo viacerých redakciách (Smer, Pravda). V rokoch 1996 - 1999 bol šéfredaktorom Literárneho týždenníka. Neskôr pracoval v Literárnej redakcii Slovenského rozhlasu, v súčasnosti je redaktorom Učiteľských novín. Žije a pracuje v Bratislave.

Ocenenie:
Cena TROJRUŽA za rok 2009

Tvorba pre deti
Leto na furmanskom koni, 1986
Prekážkár v džínsach: O športe, láske a maléroch. 1990
Piráti z Marka Twaina, 1992
Normálny cvok, 1993

Tvorba pre dospelých
Ústie riečok (Smena, Bratislava, 1983)
V košeli zo žihľavy, kniha rozhovorov s Vladimírom Mináčom (Fatrin, Martin, 1992)
Škára (do trinástej komnaty) (Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1994)
Neha (Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1995)
Sen o sne (Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1998)
Nezabudnuteľná vôňa zrelej pšenice (Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1999)
Smrť, na ktorú sa čakalo (Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, 2000)
Výhľad zo zvonice (Milovanie s Nereidou) (Ikar, Bratislava, 2001)
Prekliatie (Ikar, Bratislava, 2003) Biele noci, čierne dni (Ikar, Bratislava, 2005)
Modrý anjel (Ikar, Bratislava, 2007)
Príbehy našej rodiny (spoluautori Bohuš Bodacz a Gabriela Futová, rodinný seriál písaný pre časopis Farmár, 2009)  

Rozhlasová tvorba
Noc ešte trvá (1986)
Reťaz (1988)
Jazva (1989)
Srdcový túz (1990)

Ostatné ocenenia:
Druhá cena v súťaži vydavateľstva Smena za knihu Ústie riečok (1983)
Prémia Slovenského literárneho fondu za knihu V košeli zo žihľavy (1992)
2 x Cena Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu roka za knihu Škára (do trinástej komnaty) (1994) a za knihu Sen o sne (1998)
Pocta Pavla Dobšinského (1996)

Textcredit: Murova Čítáreň

Myšlenky z knih

Jsem jen divoch a jinou cestu neznám. Viděl jsem tisíce hnijicích bizonů na prérii, kde je nechal ležet bílý muž, když je postřílel z jedoucího vlaku. Jsem jen divoch a nechápu, proč má čmoudící ocelový oř být důležitější než bizon, kterého zabíjíme, jen abychom přežili... Co je člověk bez ostatních tvorů? Kdyby zanikla všechna zvířata, člověk sám by zahynul na velkou samotu duše. Protože co se stane zvířatům, stane se zakrátko i lidem. Všechny věci jsou spojeny.
Velký náčelník Seattle, 1854