hilbert250.jpgVyrástla som neďaleko od centra Bratislavy, no akoby na konci sveta. Dom vytesaný do skaly, so šikmou strechou a strakatým kocúrom na priedomí do ktorého viedlo presne sedemdesiattri schodov, obklopovali lužné lesy a dunajské ramená.

Bol to dom plný kníh. Už ako malé dievčatko z novinárskej rodiny som s úžasom hľadela  na knižnice týčiace sa až k stropu a mojou uspávankou bolo ťukanie do písacieho stroja. Skoro každý letný večer sa u nás v záhrade konali posedenia pri dobrom víne, a ja som zo zatajeným dychom počúvala rozprávanie známych i neznámych spisovateľov, výtvarníkov, umelcov, ktorí nám väčšinou ako dar prinášali knihy.


Možno tam sa začala rodiť moja predstavivosť. Chcela som nakresliť všetky tie čudesné príbehy či historky z ďalekých krajín a výprav, zachytiť zaujímavé tváre ľudí osvetlené len plameňom sviečok. Milovala som všetko tajomné a možno preto je knihou môjho detstva Alenka v krajine zázrakov, ilustrovaná Dušanom Kállayom. Tie nádherné a zároveň strašidelné ilustrácie ma fascinovali. Kdekoľvek som sa sťahovala, tento staručký, pomaľovaný a potrhaný kúsok som si niesla so sebou. Minulé Vianoce, dostal Alenku aj môj syn Vincent. Som rada, že sa ju podarilo vydať znovu, v nádhernom grafickom spracovaní.

Práve pre syna knihy nakupujem najviac.
Čítame často a aj keď má len tri roky, dokáže si podľa nálady vybrať knihu, ktorá sa mu páči. Niekedy je to Cílek a Lída od Františka Skály, inokedy Český Špalíček s básničkami a rečňovankami, alebo skvelý komix Franka Tashlina Medvěd který nebyl.
Našimi obľúbenými sú knihy Františka Skálu, Jonáš a velryba s ilustráciami Adolfa Borna i  Pohádky Brášky králíka spisovateľa Pavla Śruta s nádhernými ilustráciami  Jindru Čapka.

Kde sa mám vrátiť ku knihám, ktoré najviac ovplyvnili mňa, určite by som do nich zaradila poéziu Anny Achmatovovej. Má v sebe niečo krásne, no pritom osudové a bolestné.

Objavila som ju ako malá keď som veľakrát z kresla v obývačke čítala mená spisovateľov na obálkach kníh našej staručkej knižnice. Boli zoradené podla edícií, vychádzajúcich ešte pred revolúciou ako Mladá tvorba, prezentujúca najmladšiu spisovateľskú generáciu, kruh milovníkov poézie, v ktorom vyšlo množstvo rozsiahlych zbierok básní, alebo edícia knižnica Nobelových cien, obsahujúca krásne graficky a výtvarne upravené zväzky autorov svetovej literatúry vyznamenaných Nobelovou cenou.

Tie mená si pamätám dodnes: Undsetová, Dellettová, Kawabata, Jimenez, Hamsun, Mauriac, či môj obľúbený Hemingaway a jeho Starec a more.
Kde som nedávno zalovila v knižnici, vytiahla som knihu Johna Stainbecka - Neznámemu bohu. Román o domove, zemi, láske písaný nádherným literárnym jazykom.
No snažím sa čítať aj českú a slovenskú literatúru. Naposledy sa mi páčila kniha Markéty Pilátovej - Žluté oči vedou domů.

Mám rada antikvariáty. Často som tu v knihách našla poznámky ľudí napísané dávno pred rokmi a ja si predstavujem ich príbehy. Takto som si kúpila knižku francúzskych detských piesní, do ktorej si malé dievčatko čmáralo noty alebo len také hm hm, trala lala...

Knihy ma obklopujú neustále. Ráno si so synom čítam básničky, cez deň s kníh staviame hrady a večer, keď unavený pri rozprávke zaspí, sadám k pracovnému stolu a ponáram sa do ríše fantázie, kreslím, maľujem, ilustrujem. Čítanie mi dáva možnosť snívať a maľovanie preniesť sny na plátno či papier.

Osobní stránky:
https://petrahilbert.carbonmade.com

Inspirující myšlenky...

Obecné školy mají být i v tomto ohledu prvním průkopníkem myšlenky, že kdo dovede trýznit zvířata, že stejně může se zachovat vůči člověku. V této výchově děje se však pravý opak. V obecných, měšťanských i nižších středních školách jsou žáci nabádáni ku zakládání sbírek hmyzu, aniž ve většině případů bylo by poukazováno na ono trápení ubohých brouků a motýlů, kteří zaživa napíchnuti jsouce na špendlík, pozvolna hynou. Viděl jsem již kolikrát v okolí Prahy na výletech, jak tato nadějná mládež chytá vše, co se hýbe a co leze. Od hmyzu přechází se pak k menším zvířatům a mládež dělá si, nikým nevyzvána, pravou sbírku zkomolených myší, žab a ptáků. Po sklizni viděti lze na polích v okolí Prahy sta hochů, kteří vymýšlejí si všemožné zábavy s chycenými myškami. Točí jimi, uvázanými za ocásek na niti, po celou dobu, dokavad osudný los na jinou nepadne. Nechci ani mluviti o anatomických pokusech, ať s myškami, či se žabami; vše to budí jistě v každém myslícím člověku odpor.
Jaroslav Hašek: Odstraňte bolest!