BIB bienale-ilustracii-bratislava

V tomto roku uplynulo 50 rokov od myšlienky založenia veľkého medzinárodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava. Nultý ročník vznikol až po piatich rokoch z podnetu hŕstky slovenských umelcov. Hlavné ceny, ako upozornil Dr. Dušan Roll, dlhoročný komisár podujatia, získala vtedy dnes už vyše 80-ročná vynikajúca maliarka Květa Pacovská z Prahy a Vincent Hložník. Po tieto dni BIB už 23. raz sprístupnilo svoje brány a záujemcom o podujatie predstavuje nepreberné množstvo kníh, ilustrácií a tvorivých umeleckých prístupov.


Dominantné postavenia na BIB v Bratislave zaujíma súťažná expozícia.
Knihy a ilustrácie zaslalo do Bratislavy 350 autorov z 44 krajín sveta. Na pôde Domu umenia máme takmer do konca októbra možnosť vidieť množstvo vizuálnych prejavov pre deti rôznych vekových skupín a záujmov. K ťažiskovým kolekciám tradične patria diela z Francúzska, Talianska, Holandska, Nemecka, Japonska. Po dlhšom čase alebo aj po prvý raz do Bratislavy zavítali knihy z Kanady, Indie, Indonézie, Rumunska, Čiernej Hory. Grand prix v tomto roku získal Eunyoung Cho z Južnej Kórey. Odborníci vyzdvihli jedinečný expresívny výraz umelca s rozsiahlou škálou vyjadrovacích prostriedkov a citových vnemov. Zlaté jablká putujú do ateliérov umelcov z Francúzska, Holandska, Iránu, Južnej Kórey. Zo Slovenska toto uznanie získal Tomáš Klepoch za nový štýl a vtipné efekty kresieb. Plakety BIB putujú do Holandska, Španielska, Švajčiarska a Talianska. Medzinárodná porota týmito oceneniami upozorňuje na rôzne štýly súčasnej ilustrácie s dôrazom na šťastnú a pokojnú atmosféru. Rozprávkové scény prekypujú detailmi a svojráznymi postavičkami, v inom diele porota ocenila kinematografickú gramatiku, hudobné rytmy, ale i komplikované pocity hrdinov a svet emócií s použitím minimalistických prvkov. V ďalších rezonuje svet farieb a pocitov pripomínajúcich dielo P. Mondraina.

Predsedkyňa poroty pani Murti Bunata z Indonézie pri vyhlasovaní cien v závere príhovoru nie náhodou ticho poznamenala, že bienále sa nesie v znamení žien.
Prečo nie. Sadnúť si k čistej ploche papiera alebo v dnešněj dobe k laptopu a vizualizovať svet vlastných predstáv, tvorí priestor pre prácu plnú invencie. Literárnu predlohu výtvarník ilustruje na základe vlastných predstáv, tvorivých schopností a často hlbokého ponoru do literárnej predlohy a života dieťaťa. Na dávnejšom stretnutí ilustrátorov, kritikov, spisovateľov a pedagógov jeden z tvorcov položil otázku, ako by dnes tvoril Hans Christian Andersen, keby si sadol k počítaču. Ťažko na otázku odpovedať. Nové média čoraz intenzívnejšie prenikajú do výtvarnej tvorby a vnášajú často úplne nové pohľady a tvorivé hodnoty nielen do ilustrácie, ale do celej vizuálnej kultúry sveta.

bib blava1

Súčasný vizuálny svet reprezentuje pestrú zmes – štýl novej kultúry.
Na človeka denne útočí kmitajúca televízna obrazovka, billboardy, reklama, filmy, hudobné videoklipy. Tento vizuálny hluk, do ktorého patrí dnes aj preľudnená ulica, dopravné prostriedky, reklama, ktorá žiaľ často umŕtvuje prirodzenú kreativitu človeka, vnímame ako samozrejmosť. Vizuálny hluk nadobudol primeraný odraz aj v detských knihách a ilustráciách. Táto vizuálna invázia konzumnej spoločnosti sa spolu s útočným biznisom zapisuje – vtláča do vnútra dieťaťa ako symboly sveta a jeho poznania. V tomto uvažovaní mi na um prichádzajú slová kritiky na adresu kníh Albína Brunovského, že často maľoval zlo. Ako vieme, rozprávky prezentujú dobro aj zlo. Záleží iba na človeku, aby toho zla bolo čo najmenej.

Postmoderný človek netúži ani vo forme obrazov, či už statických alebo pohyblivých, po krvákoch.
Kdekoľvek však otvoríme oči, krutosť, bitky a vraždy neustále útočia na zmysly človeka a dieťa. Ilustrátorka a spisovateľka Renáta Fučíková z Prahy v historických a náučných knihách pre deti základných škôl namiesto vojen a bitiek kladie dôraz na životný štýl každej doby. Ako pripomenula, so svojím 14 ročným synom zažíva neraz „tristné“ chvíle. V zhode s veľkým učiteľom národov 17. storočia J. Á. Komenským pripomína, že všetko čo má prijať rozum, musí prejsť cez emócie – a to aj v dobe internetových sociálnych sietí - a dieťa má vyrastať v harmónii a v súlade so životom.

V staroveku mal zrak človeka aktívnu povahu.
Dieťa i dnes vníma predovšetkým očami. Každá ilustrovaná kniha predstavuje silný citový, estetický, náučný a vnútorný fenomén. Deti majú prirodzenú schopnosť poznávať všetko nové. Bez ťažkostí zvládajú svet elektronických médií. Kvalitu týchto médií, spôsob ich vplyvu a rebríček hodnôt by mal určovať rozumný otec, matka, učiteľ.

bib blava2

zleva:
knihovnice, kritička, editorka, Kirsten Bystrup (Dánsko)
členka výboru německé IBBY, Nicola Kiwitt (Německo)
teoretička umění, zakladatelka Chorvatského bienále ilustrací, Koraljka Jurčec Kos (Chorvatkso)
ilustrátorka, Manuela Vladić – Maštruko (Chorvatsko)
teoretik umění, člen výboru dánské IBBY, Steffen Larsen (Dánsko)
teoretička umění, bývalá generální komisařka BIB, Barbara Brathová (Slovensko)
grafická designérka, členka výboru íránské IBBY, Sahar Tarhandeh (Írán)
ilustrátorka, Kwon Youn Duck (Jižní Korea)
generální sekretářka korejské IBBY, Hyeon-Kyeong Kim (Jižní Korea)

Knihu vnímame ako umelecké dielo.
Vydavatelia tvoria knihy podľa schopností autorov. Maliari dávajú zmysel slovám, obrazy čítame ako slová, metaforu textu. Deti prostredníctvom ilustrácie rozumejú reči umelcov. V detských knihách dominuje poetické videnie sveta. Stále s obľubou siahame po knihách Vincenta Hložníka, Albína Brunovského, Marlenky Stupice, Dušana Kállaya, Klausa Ensikata, Adolfa Borna, Lisbeth Zwerger a mnohých ďalších ocenených na jednotlivých ročníkoch bienále. Ilustrácia je nositeľom estetického cítenia a zážitku pre mnohé generácie. Prostredníctvom obrazu vnímame reflexiu rozmanitých kultúr, postáv, bytostí, historických a časových období, príbehov. Do tohto spôsobu tvorby vstúpili mladí, agresívnejšie orientovaní autori. Vyrástli na grafitti, street art, dekorácii priestoru a znaku. Ich gestický spôsob vyjadrovania prekvapí. Pod povrchom novej expresie dominuje neznámy svet emócií, životných pocitov, vzťahov a súvislostí na pozadí modernej doby, poznania a vývoja.

Svet elektronických médií, nový spôsob videnia a komunikácie, na nepoznanie zmenil svet.
Kliknem na „enter“ a moje slová ihneď číta kamarátka na opačnom konci zemegule. Žijeme v dobe mediálnej revolúcie. Globalizačná sieť mení svet na neobmedzené množstvo informácií, poznatkov, skúseností. Internetová sieť tvorí obrovskú gigantickú koláž. Kybernetický priestor dnešnému životu dal obrovskú rýchlosť. S technikou nemôžeme bojovať. Musíme ju prijať. Každý tvorca robí podľa vlastných schopností, vnímania a cítenia. Elektronické grafické softvéry, dotykové tablety, perá, myši, skenery, bezchybné tlačiarne a kópie... – tvoria nový obrazový svet médií, komunikácie a umenia. Elektronické média umelcovi ušetria obrovské množstvo času. Na počítači výtvarník tvorí množstvo verzií, každú chybu má možnosť vymazať. Efekty tvorí počas procesu. Prostredníctvom počítača vznikajú nové charakteristiky postáv, príbehy, priestory, časové obdobia, zväčšenia, detaily. Počítač neobmedzene rozširuje umelecký slovník tvorcov. Zároveň sa však vytráca čaro jednoduchej línie, šmuhy, prirodzeného ťahu štetca, farebného valéru. Digitalizáciou sa stráca čaro nedokonalosti.

bienale bratislava full

Elektronické médiá aj v ilustrácii predstavujú silný vizuálny potencionál.

V súvislosti s digitalizáciou hovoríme, že výtvarné dielo z počítača je bez náboju, zápalu a intenzity tvorby. Ak ideme do hĺbky práce s počítačom, nachádzame v ilustráciách iný svet; svet nových tvarov, farieb, vizuálnych zážitkov a kompozícií. Pri pohľade na tvorbu mladých autorov na pozadí elektronických médií môžeme ďalej hovoriť o renesancii koláže. Koláž reprezentovala výrazné postavenie vo výtvarnom umení v 12. storočí v Japonsku a v 15. storočí v Perzii. Vyvrcholením tohto počinu v dejinách umenia bol rok 1912 a vznik vrcholného kubizmu. Trojhlavá pasca, ako v žargóne hovoria umelci: vystrihni, kopíruj a prilep, prináša do procesu tvorby množstvo nových, mozaikovitých, časových a neraz až chaotických prístupov, miešanie rôznych štýlov. Zaužívaný je napríklad techno-surrealizmus v autorskom diele D. Heviera. Životné obdobia, životné príbehy, skúsenosti, predmety - to všetko tvorí novú obrazovú realitu a komunikáciu. V tomto procese vývoja je dôležité neobmedzovať svet umelcov, dekoráciu znaku a priestoru.

Pri pohľade na rozsiahlu škálu vyjadrovacích prostriedkov v súčasnej ilustrácií do popredia vstupuje aj stieranie hraníc medzi autorskými prístupmi.
Ilustrátori sa čoraz viac stávajú autori textu a naopak. Knižnej tvorbe sa nevenujú už iba znalci, ale i knižní pracovníci a talentovaní pedagógovia zo všetkých úrovní škôl. Zároveň si uvedomujeme, že život a umenie sú k sebe čoraz bližšie a vizuálna kultúra vstúpila do najrozmanitejších sfér života. V knižnej tvorbe dominuje práca s detailom a môžeme hovoriť aj o filozofii rozmanitosti, kde tvorca spája minulosť so súčasnosťou a nachádzame znaky budúcnosti. Určité prvky obrazov sa podobne ako v diele A. Warhola stávajú ikonami a svoje miesto nemajú už iba v knihe, ale i na predmetoch bežnej spotreby a v spôsobe komunikácie. Počítač rozširuje našu fantáziu, človeka nabáda kreatívne myslieť. Do tohto procesu vstupujú ďalej rôzne e-knihy, virtuálne knihy, virtuálne príbehy, ktoré môže dieťa počas listovania meniť jednoduchým kliknutím myšou a čitateľ sa stáva priamym účastníkom deja. Kybernetický priestor prináša nové pohľady, skúsenosti, kreativitu. Umelci kombinujú vlastný ťah štetca s počítačom a čitateľ nedokáže rozpoznať tieto rozdiely.

Položili sme si otázku, ako by tvoril Andersen,
keby žil v dobe elektronických médií. Určite inak. Všetci si však želáme, aby už nikdy nikto nemusel napísať podobný príbeh ako je spisovateľovo dievčatko so zápalkami. Knižné ilustrácie aj v dnešnej dobe vizuálneho chaosu a komunikácie hovoria aktuálnou rečou modernej tvorby a života.

Infolink: www.bibiana.sk